Květen 2013

Posledný deň v školičke mojej, v konečnom dôsledku milovanej školičke...

23. května 2013 v 20:50 | Levica |  Vietor šepká moje meno
Momentálne som nútená myslieť si, že nie je nič lepšie ako šťastný psík, ktorý vrtí chvostíkom, keď vás vidí, pribehne k vám a teší sa, že ho hladkáte, nechať oddýchnuť nohám po celom dni strávenom na opätkoch, vyjsť si s kamarátkou a nerušene sa zabávať, ohovárať, nakupovať, kúpiť si takú sukňu v lacnom obchode, ktorú nebude mať nikto. A, samozrejme, byť v teple po celom dni strávenom v zime.
Týchto 5 bodov mi teraz úplne stačí k šťastnému životu. Keď k tomu pridám ešte jedlo, pocit, že niekomu na mne záleží, sprchu a spánok - keďže som vstávala o 3:45 - tak už budem môj život pre tento moment dokonalý.
Idem si zahrať solitaire, odlíčiť a spať. Tento deň bol pekný, ale dlhý. To pekný idem v spánku a myšlienkach zafixovať do ríše snov.

Človek a masky v ňom

21. května 2013 v 21:07 | Leonka |  Ako to najlepšie viem
Tak a je to tu zas...Ďalší zo zlých slohov, lebo som hrala inú rolu - nezodpovednej a zlej. a prečo vlastne? Ani neviem a možno preto, že táto maska mi je najbližšia. Veď prečo nie, keď sa s ňou žije tak ľahko. Priznám si to. Striedam masky podľa toho, čo si oblečiem a s kým chcem byť a podľa toho, čo chcem, aby si ten človek myslel. Keď toto píšem som úprimná, ako len pri pár ľuďoch. Len pár ľudí ma pozná, keď som sama sebou, na masky som si zvykla, veď akoby som tomu mohla odolať, keď ich vôňu a krásu vnímam odmala? Je jednoduchšie byť niekym iným, ako sám sebou. Lepšie ako byť zranený je nasadiť si masku a zraňovať. Lepšie ako vidieť v odraze svoju smutnú a zvráskavenú tvár je nasadiť si masku a vidieť tam šťastného človeka plného chuti do života.
Lenže tá maska nezmení to, čo cítime, to, že máme dušu na prach, srdce roztrhané mínou, ktorú tam dal človek, ktorému sme verili, či ho milovali. A práve vtedy to bolí najviac. No dáme si masku a sami seba presvedčíme, že je nám dobre. Masky nám vlastne robia službu a sú viac ako prospešné. Keby sme mali ukazovať všetko, čo cítime, nebol by vo svete zmätok? Za predpokladu, že by boli ľudia rovnakí ako teraz? Zvyknú sa zabíjať navzájom aj pre menšie malichernosti, ako by to tu potom vyzeralo? Ľudia, ktorí hovorili pravdu zmizli, lebo história učí, že takí ľudia si to vždy odniesli, tak kde je záruka, že aj v tomto storočí to bude inak? Pravdou je, že záruky nie sú a pravda je relatívna. Takže keď máme masku, tak aj ona môže byť pravdivá.
O. Wilde povedal: ,,Človek je najmenej sám sebou, keď hovorí o sebe. Daj mu masku a povie ti pravdu." Keď máme masku nie sme to my. A človek vždy vidí jasnejšie chyby druhých ako svoje...

Lev zmaturoval

21. května 2013 v 20:46 | Leonka |  Vietor šepká moje meno

Stačí na dvojky, nie? Zo všetkého. Som veľmi, veľmi rada, že aspoň tak vzhľadom na to, že ma v nedeľu chcela vziať sanitka, napichali ma infúziou a dali mi do tela všetky možné tekutiny. Pomohlo to a to je najpodstatnejšie.
A TY si sa bál! A ja som sa bála tej odbornej matury a TY si mi veril...

Čo dodať ešte. Zbalila som sa asi do desiatich tašiek, ešteže po mňa prišli, celý kufor bol zaprataný mojimi vecami. A to som sa ešte vracala asi 3x. Dokonca som si na intráku zabudla moje krásne, nádherné krídelkovské náušnice. A dozvedela som sa, že vo štvrtok odovzdávame knihy. Sakra! Ale je to fajn, posledný deň.
Dnes som bola s neterou zasa nakupovať. Zistila som, že máme veľmi zložitý vkus, ale kúpila som si rifle a sandálky krásne, takže na fotos:

Friduša ma celú doskákala, tak sa tešila, že ma vidí - určite to len hrala, aby som sa necítila zle. A dokonca mi ušla. Jéémin! Keď mi toto urobí, keď bude mať rok, tak to ma udajú a zavrú, že si bojové plemeno len tak behá po dedine, ccc.. Toto mi už nerob, pľuha!
Šoférovala som, fajnovo ako vždy. Milujem ten pocit! A keď som vychádzala z mesta, tak taký nádherný, ohromujúci blesk bol na nebi, no jednoducho nádhera nádherna.

Som unavená, tak asi pôjdem o chvíľu ležať do pelíšku môjho teplého :) Dokonca som si upratala celú izbu, keď som prišla.

Netuším, či cítim smútok. Ešte asi nie, kedže viem, že sa vidíme vo štvrtok a potom ozvenujeme na chate. Možno potom sa ozve vo mne hlas, po ktorom mi bude smutno presmutno, plačlivo a bezradne, úzko... A potom sa začne etapa skutočného života. Najskôr v zahraničí a potom sa zaradiť do nejakej slovenskej práce. A budúci rok určite vysoká škola, keď už tento rok sa mi vyskytli okolnosti vylučujúce odchod na vysokú školu. Ale..Nikdy nie je neskoro, či?!

Niečo o niečom s niečím a niekým

18. května 2013 v 21:41 | Lionka |  Vietor šepká moje meno
K dnešnému dňu mám pár vecí, o ktoré sa chcem podeliť.
  • Som nezodpovedná ovca, ktorá si o sebe neviem čo myslí, keď nechala celú maturitu na sobotu pred ňou, keď už jej horí za pätami. Netuším ako sa chce z tohto vyvliecť ten duch vo mne, ale myslím, že nijakým spôsobom to nepôjde. Zostane mi len veriť v Boha, šťastie, karmu, auru, myšlienky, tajomstvo a neviem čo všetko, aby sa spojil celý vesmír a pomohol mi k dosiahnutiu dobrej otázky.
  • Toto sa môže stať len mne!! Posunula som si lavičku na slnko, aby sa mi dobre učilo. Dala som si tam celú slovenčinu, papiere, poznámky, aby som mala priaznivé podmienky a nemusela behať. Keď tu zrazu, kým som ja bola v dome a odpisovala na posledné správy sa spustil strašnýýýýýýýýýýýý vietor a všetko mi rozfúkal. Moja Frida, samozrejme, nelenila a celý zošiť mi rada roztrhala. Teraz sa môžem vyhovárať na to, že mi úlohu zjedol pes, aj keď neviem, či mi to pomôže. Ostatné papiere boli po celom trávniku a ja som to zbierala nahnevaná hlavne na seba, že som to tam nechala a na Fridu, ale na ňu neprávom! Nemohla vedieť! Kričala som na ňu, ešteže sa na ňu nedá dlho hnevať. Takto potom, keď som sa učila Smreka ovoniavala kvety:
  • Hádala som sa s mamou...k tomu radšej nič nepoviem len, že som DEBIL, že nedržím jazyk za zubami. Toto je tá moja inteligencia...
  • Ďalšia vec je, že som si sľúbila krásne, najkrajšie sandálky za to, ak sa dnes naučím 15 tém, zatiaľ viem len 10, takže mám ešte pár hodín času naučiť sa zvyšok, možno to stihnem, aj keď ... neviem, neviem... Slečnu B. vraj upokojujem, že nie je na tom tak zle... ooochhh...
  • Pekne som si odšoférovala dnes. Upokojilo ma to.
  • Nechala som na stole piškót, ktorý môj pes nezjedol a oco ho mal v ústach keď som sa ho opýtala - Ty ješ ten piškót, ktorý bol na stole? - Okamžite pochopil, čo je vo veci a vypľul ho. Teraz neplatilo, že je naša a že je mojím deckom. Samozrejme nezaobišlo sa to bez vyhrešenia ma, ale s mamou sme sa na tom dobre smiali.
  • Robím si lasagne, tak týmto sa lúčim. Dobrú chuť.

...a TY si niečo úžasné v mojom živote!...

Vzdávam to

16. května 2013 v 20:20 | Lionka |  Vietor šepká moje meno
Opäť. No čo iné môžem robiť, keď nerobím nič? Maturita - formalita? Možno až potom, keď ju budem mať za sebou. Už rozmýšľam o tom, ako poviem našim, že som neurobila, aj keď to ešte nie je aktuálne. Vlastne ja to urobím, lebo hubu mám, len tej sloviny sa bojím. Nevadí, že som mala jednotky celé štyri roky.. A čo, a čo...

Dnes som rúbala drevo. Druhýkrát v živote, môžem sa vydávať vraj. Čo viac mi treba.
Tiež som si dnes zarobila za 5 hodín v obchode. Učkala som sa teóriu a metodiku a šlo mi to zozačiatku veľmi dobre a potom som skoro zaspala. Veď keď ma každý deň zlomilo napoludnie a pospala som si a zrazu part-time job a spať nemôžem, no čo, ale zvládla som to. Zajtra idem na celý deň, tak sa budem slovenčinku učiť, hádam to pôjde...aa budú peniaze na lodičky, jéééjko :))
Takto moja Frida čaká v kuchyni, až jej dáme niečo papať. Je to najúžasnejšie zvieratko na svete. Poslušná a veľmi hravá. Len už jej pomaly bude treba náhubok, keď sa jej zaostria ešte viac zúbky a bude nebezpečná.

Ách, milé profesorky, veľmi sa ospravedlňujem, ak vás sklamem, ja som to tak nechcela, ale moja choroba je silnejšia ako ja :P

Žvásty po rokoch neblábolenia

15. května 2013 v 21:12 | Lionka |  Vietor šepká moje meno
No takže...
Po prvé sa veeeľmi ospravedlňujem za to, že som tu dlho nebola, ale ja neskôr vysvetlím dôvody/príčiny prečo.
Po druhé - kúpila som si dnes dlhé modré šaty na jednu cirkevnú príležitosť - áno, idem sa vydávať! Wei! A čo že sú modré :D A potešilo ma, že si KONEČNE vybrala aj neter, lebo s tou niečo kupovať je veľká sranda! Nič sa jej nepáči, tak hádam ju kňaz nevyhodí z kostola, lebo sa mu budú zdať veľmi krátke. Nech ide do kelu aj s celou svojou ortodoxnou vierou. Nič proti viere samozrejme, ale mali by sa troška posunúť, veď je logické, že to, čo platilo pred 1000 rokmi nemôže platiť teraz...
Musím spomenúť, že najnovšie, čo som sa dnes o sebe dozvedela je, že mám dva mesiace priateľa, ktorý sa ide ku mne sťahovať, pokrok. Čo tí ľudia nevymyslia.
Mám na perách takú vrstvu krému, ktorú by nezlízal nikto.
Mám tiež havíka, najkrajšieho na svete, dostala som ho ako darček, keď ma prepustili z miesta, kde ma dali čiastočne dokopy. Ako odmenu, alebo čo. Dala som jej meno Frida ako spomienku na to miesto. Pre mňa to veľa znamená a ja viem prečo.
Už sa otepľuje. Zmizli mi fľaky z tváre po hĺbkovej masáži. Ostrihala som si vlasy na Biebera a veľmi rada by som o sebe vyhlásila, že na tie maturity niečo viem, ale už je takmer štvrtok, môj akademický sa blíži ku koncu a ja mám stále v hlave pustatinu, nie žiaden trávnatý porast vedomostí. Za toto by som sa odstrelila, toto už prestáva byť aj vtipné!! Och! Že ja som taká krava, ale mám to v karte, takže sa tým môžem ospravedlňovať. Hlavne nech to je za mnou a je jedno ako, aj keď budem potom možno na seba nadávať, že som to mohla urobiť aj lepšie!
Tie okuliare mi doma veľmi chýbajú! Nevidím čo píšem, takže sa ospravedlňujem aj za chyby, ktoré urobím.
Vesmírka Lulka, teraz sa vážne pýtam: Akým spôsobom ideme zachrániť túto situáciu, z ktorej nie je východisko?!