Říjen 2013

Niečo musíš vedieť

31. října 2013 v 19:29 | Levica |  Nemilujem milovanie
Neviem si predstaviť, ani si nechcem, že raz sa budem zobúdzať vedľa niekoho iného.
Nikdy nebudem milovať nikoho tak ako teba.
Nikdy nebudem po nikom túžiť tak, ako po tebe.
Môj život nikdy nebude taký ako bol s tebou.
Moje srdce už nikdy nebude biť pre nikoho iného.
Verím, že čas rozdelí len tých, ktorí k sebe nepatria.
Verím, že ak máme byť spolu, tak ten nezmyselný osud nás zvedie dokopy.
Verím, že život bude znova stáť za to žiť, ak toto prežijem.
Vážim si ťa ako človeka, ako partnera a som ti vďačná za všetko.
Ďakujem, že si (bol) v mojom živote, že som vďaka tebe šťastná ako nikdy.
Mali by sme si vážiť ľudí, ktorí do nášho života prinášajú lásku a pochopenie a pre mňa si takým človekom ty.
A nie len takým, priniesol si mi celý vesmír na dlani.
MILUJEM ŤA, za to kto si, NAVŽDY!
NIKDY, NIKDY o tom nepochybuj.
Moje srdce je len tvoje, navždy!!

On zlomil srdce mne a ja jemu celý jeho svet

24. října 2013 v 22:00 | Levica |  Nemilujem milovanie
- Skutočne si nenájdeš čas, ani 10 minút na to, aby si mi to vysvetlil? Aby si ma uviedol do obrazu toho, čo sa deje? Aby si mi povedal čokoľvek adekvátne, aby som nestála na nepevnej pôde? Chcem len jednoduchú odpoveď, či ešte s tebou môžem rátať, či som stále tá, s ktorou si si chcel plniť sny a tá, ktorej si chcel dať všetko.
- Si komická, keď takto rozprávaš.
- Komická? Žiadne iné slovo si nenašiel pre niekoho koho si tak miloval?
- Hovor si, čo chceš.
- Rýchlo ťa opustili všetky sľuby, ktoré si mi dal, že tu budeš navždy. Pojem navždy má asi pre každého subjektívnu dĺžku, nie je to objektívne a neznamená niečo ako kým nás smrť nerozdelí. Rozumiem, ak si si našiel niekoho iného, len mi to povedz.
- A?
- Aké ,,A"? Nevážiš si ma ani trošku?
- A?
- Počúvaš sa? Ja sa snažím len nájsť nejaké odpovede, nech to môžem akokoľvek uzavrieť, nadviazať spätnú väzbu, nájsť nejaké ponaučenie a ty sa správaš ako kretén.
- A?
- Ešte raz to zopakuj... Ja som ti chcela dať všetko, chcela som opustiť svoj život, svoje zázemie, všetkých, ktorých milujem pre Teba, pre to, aby som dala šancu nám dvom, lebo som mala pocit, že ty za to stojíš a že ja stojím za to tebe. Stále si mi hovoril, aké je to všetko krásne, ako ma miluješ a chceš so mnou stráviť život. Ako sa vezmeme, budeme bývať TAM. Ako bude všetko dokonalé. Načo si ma namotával, keď si to tak rýchlo zahodil. Písal si mi, ako sa bojíš, že ťa ja opustím, že ja budem tá, ktorá to nechá tak a nakoniec si to ty, nie je to paradoxné? Keď som sa pri tebe zobúdzala, hovoril si mi, že tvoje srdce bije pre mňa. Nič to pre teba neznamenalo a skutočne to necháš len tak odísť?
- A?
A tak som mu rozkopla hlavu o obrubník. Neuveríte, ale bol to krajší pocit, akoby mi mal niečo vysvetľovať.

Aj tak si to stále prajem

20. října 2013 v 10:23 | Levica |  Vietor šepká moje meno
Tak, nepodarilo sa skončiť s týmto životom, bohužial, našťastie, každý deň mením názor na to, či je to vlastne dobré alebo zlé. Uvidíme, keď sa to všetko vykryštalizuje.

Len ma nesúďte.

Ale zatiaľ kráčam ďalej, čo je podstatné, aj keď s nechuťou. Mám pocit, akoby nič nebolo tak, akoby malo. Akoby celý svet stál len na tenkej ihle a pri menšom zahrmení sa celý zrúti. Ale veľmi milujem, čím by sa zlé skutky mali vyrovnávať. Dostávam sa znova do situácii, kedy sa mi vracia moja ľahostajnosť, hlavne vo chvíľach, kedy by tam nemala byť. Veľmi mi chýbajú objatia istoty a dotyky lásky, ktoré by som dostala aj on iného tvora ako je môj milovaný psíček, aj keď vďaka aspoň za to.
Veci sa zmenili, život ide ďalej, ako pôjde to sa uvidí... To nechám na čas, moje rozhodnutia a možno vyššie dobro.
Kedže mám času ako čečiny, asi som sa rozhodla, že začnem písať o živote, spomienkach, o všetkom, čo ma napadne, hlavne nech zaplním to prázdno v srdci, živote a tú melanchóliu všedných dní. Nech sa nezbláznim.