Listopad 2013

Miesto pre poslednú romancu

20. listopadu 2013 v 13:40 | Levica |  Nemilujem milovanie
Odchádzam pomaly za zvuku gitary
Prechádzam okolo pána fajčiaceho cigary
No aj tak vyzerá, že ma život plný radosti

Ešte stále veje vánok a trieska dverami
Zabili sme lásku mínovými srdciami
A bodá to až do kostí

Moje nechty zabodnuté v koži na tvojom tele
Dala by som ti život svoj, srdce celé
Ale to patrí minulosti

Všetko bolo krásne, no happy endy nie sú
Všetko to krásne labute na perách odnesú
Všetko utopím vo vzdialenosti

Za všetky spomienky som vďačná a nezabudnem
Všetky city zabaľujem a vyhadzujem
Robím miesto pre sladkosti

A vieš čo? Život je príliš krátky na riešenie hlúposti
Preto otváram fľašu a utopím sa v šťastnej šialenosti

Ďakujem.


Znova lapám dych

4. listopadu 2013 v 10:03 | Levica |  Vietor šepká moje meno
Asi som na tom veľmi zle, keď ma pri včerajšom nočnom čítaní rozplakal Bukowski najvtipnejšou vecou, akú som zatiaľ v tejto jeho knihe postrehla. Musím tiež skonštatovať, že je to celkom príjemné čítanie, a mám nutkanie prestať písať veľké písmená, je to otrava.
Mám hlavu plnú predstáv, čo by bolo, keby; čo by sa stalo, keby mi zavolal, chcel to zmeniť, alebo dokonca prišiel.
Ale nestane sa tak, inak by to nebola predstava a sny sa len tak neplnia. Vôbec to nie je pravda, to je len na utešenie smutných, že možno raz. BLBOSŤ.
Rovnako ako je blbosť, že ľuďom nezáleží na vonkajšej kráse a preto sa škaredí ľudia utešujú tým, že vnútorná je krajšia a dôležitejšia. Alebo podobné veci, Ľudia proste, začínajúc a končiac mnou, sú prízemní a súdia ľudí podľa vzhľadu.
Ale na druhej strane je pravda, že je to o vystupovaní a keď sa budem cítiť pekná a pôjde zo mňa tá pozitívna energia, tak ľudia na to zareagujú pozitívne. Všetko, čo do sveta posielame sa nám vracia, tomuto jedinému som ochotná veriť. No ale to som dosť skočila od pôvodného vyplakávania. Ale už sa nechcem vracať. Stačilo toľko.
Je ráno a včera som mala pekný deň, musím myslieť len a len na to. Tak dúfam, že ma dnes niečo nezabije, alebo snáď áno?!
Do izby mi fúka studený vánok a preberá ma to ešte zo spánku.
Ako to bolí zaspávať bez teba...
Aspoň že sa môžem dívať na túto nádheru, ktorá pomaly zacelí všetko.