Znova lapám dych

4. listopadu 2013 v 10:03 | Levica |  Vietor šepká moje meno
Asi som na tom veľmi zle, keď ma pri včerajšom nočnom čítaní rozplakal Bukowski najvtipnejšou vecou, akú som zatiaľ v tejto jeho knihe postrehla. Musím tiež skonštatovať, že je to celkom príjemné čítanie, a mám nutkanie prestať písať veľké písmená, je to otrava.
Mám hlavu plnú predstáv, čo by bolo, keby; čo by sa stalo, keby mi zavolal, chcel to zmeniť, alebo dokonca prišiel.
Ale nestane sa tak, inak by to nebola predstava a sny sa len tak neplnia. Vôbec to nie je pravda, to je len na utešenie smutných, že možno raz. BLBOSŤ.
Rovnako ako je blbosť, že ľuďom nezáleží na vonkajšej kráse a preto sa škaredí ľudia utešujú tým, že vnútorná je krajšia a dôležitejšia. Alebo podobné veci, Ľudia proste, začínajúc a končiac mnou, sú prízemní a súdia ľudí podľa vzhľadu.
Ale na druhej strane je pravda, že je to o vystupovaní a keď sa budem cítiť pekná a pôjde zo mňa tá pozitívna energia, tak ľudia na to zareagujú pozitívne. Všetko, čo do sveta posielame sa nám vracia, tomuto jedinému som ochotná veriť. No ale to som dosť skočila od pôvodného vyplakávania. Ale už sa nechcem vracať. Stačilo toľko.
Je ráno a včera som mala pekný deň, musím myslieť len a len na to. Tak dúfam, že ma dnes niečo nezabije, alebo snáď áno?!
Do izby mi fúka studený vánok a preberá ma to ešte zo spánku.
Ako to bolí zaspávať bez teba...
Aspoň že sa môžem dívať na túto nádheru, ktorá pomaly zacelí všetko.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama