Červenec 2014

Výlevka

27. července 2014 v 21:52 | Levica |  Vietor šepká moje meno
Chýbajú mi ľudia v mojom živote. Tí, s ktorými sa dalo rozprávať celé hodiny, smiať sa a rozumela som si s nimi.

Slečna L., ani si nevieš predstaviť. Chýbaš mi a bolí ma, že si tak ďaleko a že ti ani neviem povedať ako ťa mám rada. A stále mám viac a viac pocit, že sa prepadáme. Som vďačná za každý moment a každý úsmev. Cítila som sa s tebou taká živá ako nikdy.

Môj milý L.B., tak skvelo nám bolo, tak dlho som bojovala, a nakoniec som to zahodila. Mrzí ma to. Viem, že ty si vedel počúvať, pomôcť a vždy si tu bol. Prepadli sme sa. Cítila som sa s tebou taká milovaná.

Och, T., ani nevieš ako ma mrzí tvoj nezáujem a to, že si neuvedomuješ, že si spolutvoril môj život. Tie filmové večery plné smiechu a tie tajomstvá. Verila som ti. Nechala som nás prepadnúť. Malá Levica sa s tebou vždy cítila pochopená.

Život je príliš krátky, príliš bolestivý a príliš bolí, aby sme ho nemilovali. A práve preto tak veľmi neznášam ho žiť.
Lebo ho zabíjam, keby bol lepší, asi to nevydržím. Tie každodenné paradoxy.