Výlevka

27. července 2014 v 21:52 | Levica |  Vietor šepká moje meno
Chýbajú mi ľudia v mojom živote. Tí, s ktorými sa dalo rozprávať celé hodiny, smiať sa a rozumela som si s nimi.

Slečna L., ani si nevieš predstaviť. Chýbaš mi a bolí ma, že si tak ďaleko a že ti ani neviem povedať ako ťa mám rada. A stále mám viac a viac pocit, že sa prepadáme. Som vďačná za každý moment a každý úsmev. Cítila som sa s tebou taká živá ako nikdy.

Môj milý L.B., tak skvelo nám bolo, tak dlho som bojovala, a nakoniec som to zahodila. Mrzí ma to. Viem, že ty si vedel počúvať, pomôcť a vždy si tu bol. Prepadli sme sa. Cítila som sa s tebou taká milovaná.

Och, T., ani nevieš ako ma mrzí tvoj nezáujem a to, že si neuvedomuješ, že si spolutvoril môj život. Tie filmové večery plné smiechu a tie tajomstvá. Verila som ti. Nechala som nás prepadnúť. Malá Levica sa s tebou vždy cítila pochopená.

Život je príliš krátky, príliš bolestivý a príliš bolí, aby sme ho nemilovali. A práve preto tak veľmi neznášam ho žiť.
Lebo ho zabíjam, keby bol lepší, asi to nevydržím. Tie každodenné paradoxy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama